Pevný ako skala !
Kto to bol Pyrrhos ? Tento pán bol v jeho dobe považovaný za najschopnejšieho nástupcu Alexandra Veľkého. Mal predpoklady nato, stať sa Veľkým, no nebolo mu to súdené. Dnešná téma sa bude niesť v duchu „Pyrhových víťazstiev“, neúspechov a zlyhaní, len kde začať.
Pyrhos pochádzal z Epiru, čo bolo kráľovstvo na západe Balkánskeho polostrova, no vyrastal na dvore Ilýrskeho kráľa. Sám sa kráľom Epiru stal už ako dvadsať ročný, no hneď ho z trónu zosadili a tak sa potĺkal po svete a hľadal niekoho, kto by mu pomohol získať naspäť to, čo mu patrí. Miesto si našiel v susednom Macedónsku, kde sa pridal k Antigonovi I. S ním sa potom vydal do Malej Ázie, kde v roku 301 p.n.l. v bitke pri Ipse prehrali, Antigonos bol zabitý a Pyrrhus sa znova sťahoval, pre tento krát do Egypta na dvor kráľa Ptolemaia I. Ten bol k nemu veľmi dobrý (nato, že Pyrrhos bol jeho zajatec a rukojemník) a správal sa k nemu nanajvýš úctivo. Dokonca, keď Ptolemaios videl, čo Pyrrhos dokáže, dal mu za ženu jeho vlastnú dcéru a nakoniec mu dovolil vrátiť sa domov(šťastie v nešťastí).
Bitka pri Ipse
Doma dlho nesedel na zadku a snažil sa zmodernizovať jeho malú ríšu. Spravil rôzne reformy, ktoré mu mali pomôcť pri zväčšovaní jeho územia, pretože chcel dokázať to isté, čo Alexander Veľký, no iným smerom (v tej dobe to bola veľmi obľúbená zábavka). Takže najprv porazil svojho suseda, Macedónsko, stal sa kráľom aj tam, no dlho si to tam neužil. Nakoniec mu z neho ostali len niektoré územia, no dobrý pocit z toho, že nemusí bojovať na dvoch frontoch, lebo z východu mu už viac menej nič nehrozilo. A začal sa sústrediť na západ.
Cestovná kancelária “Tam a zasa späť” ponúkla Pyrrhovi nezabudnuteľnú trasu po Itálii+ krátka návšteva Sicílie.
Nemusel čakať dlho a prišla mu pozvánka na dovolenku na slnečnom Apeninskom polostrove. A nie len tak hocikde, ale v tej dobe najväčšom a najbohatšom meste na polostrove ,v Tarente. Bolo to významné obchodné centrum Veľkého Grécka (územie na juhu Apeninského polostrova) , kde sa stretávali tí najlepší obchodníci, kupci a iní šašovia s peniazmi. No nepozvali ho tam len preto, žeby sa im páčil alebo čo, ale potrebovali jeho pomoc. Lebo v tom období ich zo severu akosi začali ohrozovať Rimania. Je to však vina Tarentčanov, keďže Rimanov vyprovokovali. Aj mňa by nahnevalo, keby som niekomu chcel pomôcť a namiesto toho mi ten, komu chcem pomôcť, zničí celú armádu. Samozrejme, že sa stáva aj horšie, ale tak Rimania mali na Tarent zálusk už dlhšiu dobu a toto bola výborná zámienka nato, aby ho mohli obsadiť. A tak sa Pyrrhos vybral Tarentčanom pomôcť a zostavil naozaj úctyhodnú armádu. Mal okolo dvadsaťpäťtisíc vojakov a dvadsať slonov (každý deň chodím na dovolenku so slonmi).
Prvý stret Pyrrhovej armády s Rimanmi nastal pri meste Herakleia. Tam to vyzeralo vtipne, pretože Rimania dlho odolávali, no nakoniec prehrali a museli ustúpiť, lebo neboli vycvičení na boj proti slonom a popravde, nepoznám výcvik, ktorý vám pomôže proti takému agresívnemu slonovi. Na oboch stranách boli obrovské straty. Pyrrhos na chvíľu zahnal Rimanov a tak sa mohol pokojne vrátiť domov a dobyť si nejaké mestá, aby sa nepovedalo.
Čo také sa nám môže sta….dup,dup, dup.
Druhý stret prišiel o rok neskôr, keď Pyrrhos napadol Rimanov a aj keď ich porazil, stratil až príliš veľa elitných vojakov a tu vyslovil jeho slávnu vetu“ Ešte jedno takéto víťazstvo a sme zničení“. Odvtedy sa začala používať fráza „Pyrrhovo víťazstvo“, čiže víťazstvo, ktoré nás stálo viac sily, ako súpera. Ani sám Pyrrhos to neznášal najlepšie, pretože jeho povesť geniálneho stratéga akosi upadala. Bol stále populárny, no už to nebolo to, čo to bývalo.
Chcel si zlepšiť náladu, keďže sa dovolenka nevyvíjala podľa jeho predstáv a tak navštívil krásnu Sicíliu. Tam ho privítali s nadšením, hlavne v Syrakúzach, no netrvalo dlho a musel znova bojovať, tento krát proti Kartágu. Tu sa naozaj vybláznil a vyhral veľa bitiek. No ukázalo sa, že tak aký je dobrý veliteľ a stratég, tak je zlý a namyslený panovník. V mestách zaviedol vysoké dane, aby mohol zaplatiť svojich vojakov a správal sa dosť povýšenecky a jeho obľúbenosť klesla tak nízko, že nakoniec musel odísť a vrátiť sa do Itálie, kde posledný krát narazil na Rimanov, ktorí ho porazili a prinútili ho ustúpiť.
Pyrrhos túto dovolenku okomentoval ako „tú najhoršiu v jeho živote“ a povedal, že sa už nikdy v živote do Itálie nevráti. Tak sa aj stalo a zo zvyškami svojej armády sa vrátil domov, kde sa znova začal sústrediť na pozostatky z Antigonovej ríše. Bojoval napríklad proti Sparte, ktorú síce porazil, no nedokázal ju udržať. Doma mal nejaké problémy so strešnou krytinou a tak sa vydal do Argu, lebo sa dopočul, že tam predávajú tie najlepšie škridle na svete. No zabudol, že za chrbtom mu oxiduje jeho armáda a obyvatelia Argu to pochopili zle. Keď Pyrrhos vošiel do ich mesta, ľudia využili tú najlepšiu zbraň akú mali a to boli práve tie ich škridle. Pyrrhos si obzeral, ktoré by sa mu najviac hodili najviac k jeho záhradke s fontánkou a taktiež, ktoré by zabránili každoročnému zatekaniu po dlhých dažďoch, a v tom zbadal to, čo hľadal. No už bolo neskoro, keďže škridla, ktorá sa mu páčila, mu letela priamo do hlavy a spôsobila mu smrteľne zranenie.
Samozrejme, že to nebolo presne tak, no približne niečo takéto sa udialo v Argu a jedno je isté, Pyrrhos sa odtiaľ nevrátil živý. Takýto koniec si určite nepredstavoval, no čo čakal, keď ho šťastie opustilo už v čase, keď sa narodil. Všetko, čo vyhral, nakoniec aj tak prehral a to čo prehral, to sa mu stalo osudným. Mal nato, aby obnovil slávu gréckej kultúry, no rozmach a šťastie Rimanov mu to nedovolili. A v podstate si za svoje neúspechy môže sám, pretože myslel moc na budúcnosť a išlo mu len o slávu, nemyslel na ostatných, sebec.
A že vraj výpredaj…nikdy never Grékom.
Posledné príspevky odo mňa:
- Sentimentálne riešenie slovenských problémov - November 1st, 2014
- Stratené mesto Nan Mandol - September 20th, 2014
- Empatický pacifista - September 13th, 2014
- Zúfalý útek alebo vykopnutie zo spoločnosti? - August 26th, 2014
- Zlý pes - April 16th, 2014