Bitch, I’m fabulous

Rozmýšľal som, že o kom by som dnes napísal a hneď mi na um prišiel niekto, koho nemôžem vynechať.  Richard I.  alebo Richard Levie srdce. Myslím si, že bude takmer zbytočné predstavovať túto legendu medzi anglickými kráľmi, no predsa sa tomu nevyhnem a možno budete prekvapení tým, čo som o ňom našiel . Takže Richard sa narodil 8. septembra v roku 1157. Jeho otec bol anglický kráľ Henrich II. Plantagenet (z Anjou) a jeho matka Eleonóra Akvitánska. Richard nebol ich jediným synom. Práve naopak, bol až tretím v poradí a spolu so svojimi bratmi vymýšľal rôzne fígle, aby nahneval ich otca. Ako malý nevyrastal v Anglicku, ale v rodnom kraji jeho rodičov, vo francúzskom Anjou. Užíval si tam krásny život, mal rád bardov alebo teda trubadúrov a sám si rád spieval nejaké piesne typické pre danú dobu. Keď dovŕšil dvanásť rokov, stal sa vojvodom z Akvitánie (ja som v dvanástich rokoch nedosiahol nič L ). Keď už vyrástol a nebavilo ho len tak sa hrať, rozhodol sa aj spolu so svojimi bratmi, že začnú rebéliu proti svojmu vlastnému otcovi.  Mlátili sa a hlušili, tresky plesky ,až nakoniec došlo k podpísaniu mieru a ich otec uznal synom podiel na vláde v určitých častiach krajiny. Tak sa začína Richardova cesta za slávou.

Možno tomu neuveríte, ale rodinné problémy nemáte len vy. Tieto Richardove nemali konca kraja. Neskôr sa znova začal spor, no tentoraz medzi ním a jeho bratom Jánom, ktorý chcel Richardovu Akvitániu (nehoráznosť toto).  Na jednej strane Richard s mamkou na druhej Ján s tatkom za chrbtom bojovali medzi sebou, no nakoniec sa aj tento spor skončil. Do rodinných záležitostí sa niekedy aj vo vašom prípade zapletú susedia a nebolo tomu inak ani tu. Francúzsky kráľ Filip II. August podporoval striedavo raz jedného brata, raz Richarda, až sa s ním nakoniec spojila celá rodina a postavila sa proti ich vlastnému otcovi, Henrichovi II. Chudák Henry to nezvládol a radšej umrel. Smutné na tom je, že sa s Richardom nestihol ani zmieriť.

Toľko z rodinných problémov a teraz sa pozrime na Richardove osobné problémy, teda ak to môžeme nazvať problémom. Bádal som a bádal až som vybádal zaujímavú pikošku. Richard Levie srdce, udatný, šľachetný a vždy oddaný muž, mohol byť, prosím pekne, gay. Je to síce len názor niektorých historikov (nie je ich veľa), no minimálne sa dá povedať, že bol bisexuálom. A ako to môžeme vedieť ? V jednej knihe od Marion Meade, ktorá opisuje život Eleonóry Akvitánskej, sa môžeme dočítať, že autorka opisuje homosexualitu syna Eleonóry (Richarda) asi v tomto zmysle: „je to viac isté ako pravdepodobné.“  Jeho matke sa to nepáčilo a preto ho prinútila, aby sa oženil s Berengariou Navarskou. Richard sa s ňou nikdy predtým nestretol. Svadba sa uskutočnila v Messine, no hneď ako ich oddali, Richard odišiel na križiacku výpravu a jeho žena sa vrátila domov a už sa viac nevideli. Povráva sa, že sa o svojej náklonnosti k rovnakému pohlaviu zdôveril len kňazovi, ktorý mu za tento hriech nariadil, aby mal pohlavný styk so svojou ženou. Či to Richard splnil, nevieme, no čo vieme je, že nikdy nemal žiadneho potomka. Teda žiadneho potomka so svojou ženou, no akýsi nelegitímny syn tu bol(Filip Fitzroy sa volal, podľa tajného zdroja), no ten viac menej upadol do zabudnutia ako všetky Richardove homosexuálne prehrešky(dokonca sa povráva o milostnom pomere s Filipom II. Augustom). Takže ostaneme pri tom, že Richarda môžeme považovať za bisexuála, ktorý sa viac staral o svoj vojenský ako o svoj sexuálny život.

Richard sa stal kráľom v 1189 a počas korunovácie sa stala zaujímavá udalosť. Ku kráľovi prišli nejakí židovskí vysoko postavení šľachtici, aby mu priniesli dary na znak úcty, no vyzliekli ich, zbičovali a vyhodili von z kráľovského dvora. K ľuďom sa dostala klebeta, že kráľ požaduje, aby boli všetci židia zabití a tak sa v uliciach Londýna začal masaker s katastrofálnymi následkami. Mnoho židov bolo zahanbených, zabitých alebo prinútených zmeniť vierovyznanie.  Keď sa to kráľ dozvedel, nariadil vyhľadať tých, ktorí boli vodcami tejto masakry a potrestal ich.  Tým židom, ktorí prežili, dovolil vrátiť sa k svojmu náboženstvu a nariadil, aby  ľudia nechali židov na pokoji.

Ale vráťme sa k Richardovmu bežnému životu. Po smrti hlavy rodiny sa Richardov vzťah so susedom Filipom II. Agustom zhoršil a veru že by to dopadlo zle, keby obom do cesty neprišla naozaj dôležitá a maximálne potrebná križiacka výprava. Obaja sa zapojili do svätej vojny, aby sa troška votreli pápežovi a vyrazili do Svätej Zeme, kde  moslimovia nechceli dovoliť kresťanom vstupovať do Jeruzalemu. Dobre, beriem že to od nich bolo hnusné, no križiacke výpravy sú jedna veľká groteska, ktorá aj tak nič nevyriešila.  No nech je ako chce, v roku 1190 sa spolu s Filipom vydal na dlhú cestu za dobrú vec. (ešte predtým urobil dosť závažné zmeny v krajine, len aby získal peniaze na túto výpravu, ale to už nie je podstatné).

Ich prvou zastávkou bola Messina na Sicílií. Tam bol ďalší problém, tentoraz s Richardovou sestrou, a tento problém sa vyhrotil až k tomu, že Richard s Filipom dobili Messinu. Ako som už hovoril, tu sa Richard zosobášil so svojou ženou, no je možné že to  bolo na jeho ďalšej zastávke, ktorou bol Cyprus. Tu sa zastavil kvôli tomu, že miestny tyran (vládca) uväznil posádku jednej z Richardových lodí. Nedohodli sa a tak Richard obsadil aj mesto Limassol, neskôr celý Cyprus. Ukázalo sa, že ostrov je dôležitý strategický bod pre križiakov, pretože z neho mohli po mori dostávať podporu a zásoby.  Richard však odišiel aj odtiaľto aby konečne došiel na do svojho cieľa, do Svätej zeme, konkrétnejšie do mesta Akko (Acre).

Križiacke výpravy určite každý pozná a vie o čom v nich išlo. Moslimovia obsadili Jeruzalem a kresťania ho chceli naspäť pre seba. A tak medzi sebou bojovali hlavne o toto mesto, no taktiež aj o územia okolo. Najvýznamnejším moslimským vodcom bol určite Saladin, o ktorom možno napíšem inokedy. Podobne ako Richard, bol Saladin známy tým, že bol výborným vodcom a bojovníkom.  Celé tieto vojny boli postavené na hlavu a preto maximálne stručne.  Samozrejme, že sa to znova nezaobišlo bez problémov a jedným z nich bol napríklad ten, že francúzsky kráľ Filip sa zrazu rozhodol, že ide domov a aj išiel. No Richard ostal a bojoval proti Saladinovi. Dosiahol významné víťazstvo v bitke pri Arsufe a dva krát sa pokúsil obsadiť Jeruzalem, no to sa mu nepodarilo. So Saladinom mali zaujímavý vzťah a nakoniec na nejaký čas podpísali mier a Saladin povolil kresťanom vstup do Jeruzalemu, čo bola vlastne výhra pre kresťanov. No nakoniec bol Richard prinútený okolnosťami v jeho vlastnom kráľovstve, aby sa vrátil domov.  Táto cesta nebola bohvieako príjemná, pretože Svätú zem opustil v roku 1192 a domov sa vrátil v roku 1194. Počas toho, ako sa snažil dostať domov, musel prechádzať miestami, kde bolo veľa nepriateľov a ľudí, ktorí ho nemali v láske. Jedným z nich bol asi aj Leopold z Viedne, ktorý Richarda chytil a uväznil. Neskôr v roku 1193 ho predal cisárovi , ktorý ho väznil ďalší rok a až v roku 1194 ho prepustil za vysoké výkupné (150 000 mariek).
Nakoniec sa síce dostal naspäť do Anglicka, no nepobudol tam dlho, lebo jeho starý priateľ a sused Filip začal robiť problémy. Musel sa preto čo najskôr dostaviť do Francúzka, aby ochránil územia, ktoré mu patrili. A to sa mu stalo osudným, pretože pri obrane hradu Châlus ho zasiahol šíp z kuše a na následky zranenia umrel.

Tak ako pri každom predchádzajúcom veľkom kráľovi alebo lídrovi, aj pri Richardovi sa jeho cesta končí smrťou a je to ďalšia z typu „náhodných“.  Richard Levie srdce sa do histórie bezpochyby zapísal ako jeden z najznámejších a najudatnejších vodcov v tomto období. Bol silný (dokonca taký silný, že podľa legendy dokázal mečom preseknúť dospelého muža napoly), vysoký a mal ryšavo-zlaté vlasy. Kráľom bol desať rokov, no v Anglicku sa zdržal maximálne 6 mesiacov. Ostatný čas bol preč. Jeden chlapík o ňom napísal „ Richard bol zlým synom, zlým manželom a zlým kráľom, no bol galantným a vynikajúcim vojakom.“ Nech je ako chce, ale Richard sa často stával témou pre rôzne literárne diela a divadelné predstavenia , takže určitý obdiv vzbudzoval. Ja sám ho mám na svojom zozname obľúbených stredovekých osobností a preto som aj o ňom písal. Na internete sa dá o ňom nájsť veľa zaujímavých informácií, no neviem, ktoré brať vážne a ktoré nie (napríklad, že aj keď bol anglickým kráľom, tak keďže vyrastal vo Francúzsku a veľa času strávil v zahraničí, tak nikdy nehovoril plynule po anglicky, teda ak vôbec vedel po anglicky).

Takto si Angličania uctili Richarda

Posledné príspevky odo mňa:

• Sentimentálne riešenie slovenských problémov - November 1st, 2014
• Stratené mesto Nan Mandol - September 20th, 2014
• Empatický pacifista - September 13th, 2014
• Zúfalý útek alebo vykopnutie zo spoločnosti? - August 26th, 2014
• Zlý pes - April 16th, 2014