Pokračujem v čítaní poviedok majstra Čechova, pri ktorých sa mi neraz na tvári objavil aj zarmútený výraz. Neviem, či je to naschvál, alebo len náhoda, no dnešná trojica príbehov bola takpovediac kopa smútku. Ako, nie že by to boli nejaké drámy, len autor zrejme okrem satiry musel načrieť aj do suda s neveselými motívmi. Ale poďme sa na ne radšej pozrieť.
Utečenec- podľa názvu by som nebol povedal, že sa bude jednať o poviedku, v ktorej hlavnú úlohu hrá malý chlapec, ktorý so svojom mamou navštívi lekára a ten mu oznamuje, že má nejaký problém na lakti a že bude musieť podstúpiť operáciu s tým, že ostane cez noc v nemocnici bez matky. Chlapcovi sa to nepáčilo, no doktor mu nasľuboval samé pekné veci a tak nemal nakoniec žiadne námietky. Stalo sa tak, chlapcova matka odišla a chlapca zaviedli do jednej z nemocničných izieb. Tam pozoroval ostatných pacientov, ktorí trpeli rôznymi neduhmi. Pomaly sa deň menil na noc, doktor neprichádzal a chlapec pochopil, že bol oklamaný, no v tom momente zaspal. Zobudil sa až keď jedného z pacientov brali preč, pretože skonal. Chlapec spanikáril a chcel ujsť, čo sa mu aj podarilo a vybehol do chladnej noci von. Bolo mu clivo za matkou a chcel ísť za ňou. No nevedel kadiaľ a tak utekal najprv jedným smerom, tom druhým, až nakoniec bežal popri nemocnici a zbadal svetlo v okne, v ktorom sedel pán doktor. Chcel mu niečo zakričať, no už nestihol, lebo odpadol. Keď sa ráno zobudil, stál nad ním doktor a karhal ho zato, čo vyviedol.
Prvá z tých, pre mňa smutných, poviedok. Sám som niečo podobné zažil, lebo keď som bol malý, tak som veľa času trávil v nemocnici a veru moja mamina mi chýbala každý deň a neraz som len tak z ničoho nič chcel byť pri nej. V podstate to možno ani nie je smutná poviedka, no mne taká prišla, pretože pri jej čítaní ma chytala nostalgia. Čechov však ukázal, že okrem spisovateľstva sa vyzná aj v lekárskom odbore, lebo choroby pacientov opísal veľmi presvedčivo. Slabšia, no veľmi pekná poviedka.
Vaňka- hlavou postavou je malý Vaňka, ktorému umreli rodičia a tak ako sirota pracuje pri nejakom obuvníkovi . No život tam je hrozný a tak píše list svojmu dedovi, ktorý žije na dedine s tým, že ho prosí o to, aby po neho prišiel. Nebudem to dlho opisovať, len poviem, že chlapec hovorí o tom, ako ho bijú, ako si z neho ostatní robia posmech a podobné veci. Celé to je dojemné, no potom si spomína aj na samotného dedka a to zas v čitateľovi vyvolá pocit, že všetko bude fajn. No keďže Vaňka je stále malý chlapec, netuší, ako sa píšu listy a naivne napíše na miesto adresy „Dedkovi na dedine“ a meno svojho dedka. Potom vybehne von a zistí, že list treba hodiť do poštovej schránky, odkiaľ ho potom doručia tomu, komu chcel aby ho doručili. Hodí ho tam a potom už spokojne spí a sníva sa mu, ako už žije so svojim dedkom.
Aj hlupákovi však dôjde, že dedko list nemohol dostať a tak chudák Vaňka určite musel trpieť aj naďalej. Krátka poviedka, zameraná hlavne na tento faktor naivnosti malého chlapca, ktorý proste túži po láske, ktorú mu už jeho rodičia nemôžu dať. Dojemné a smutné pocity naplnili moju myseľ, no Vaňka je určite jedna z najlepších poviedok, ktoré som zatiaľ čítal.
Úradníkov skon- na záver som si nechal takú čerešničku na torte v podobe satirickej poviedky so smutným koncom. Autor na začiatku píše o tom, ako ľudia obľubujú nečakané zvraty a potom začína poviedka. V divadle je predstavenie a istý chlapík ho pozoruje, no náhle…tu sa autor pozastavuje a hovorí o tých nečakaných zvratoch…si kýchne. Omylom však opľuje muža pred ním a nebol to nikto iný, ako ctený generál a veľavážený pán v spoločnosti, ktorého meno nie je podstatné. Celá poviedka je o tom, ako sa ten prvý chlapík snaží ospravedlniť tomuto generálovi, ktorému to je úplne jedno a vari by bol na to aj zabudol, keby mu to muž stále nepripomínal. Dokonca sa pýta vlastnej manželky, čo si o tom myslí a aj tej je to ukradnuté. Ale stále si ide za svojim a snaží docieliť to, po čom túžil, čiže slová ako „to je úplne v poriadku“. No nakoniec zájde priďaleko a otravuje generála aj u neho doma a tak generálovi neostáva nič iné, len ho vyhodiť. Muž, sklamaný a potupený, odchádza domov a tam…skoná. Nečakané…
Krásna ukážka toho, ako ľuďom záleží na názore iných. Čechov zabil dve muchy jednou ranou, lebo vtipne a zároveň kriticky zobrazil to, čo trápi spoločnosť aj dnes. Teda, nemuselo by ju to trápiť a predsa ju to trápi…paradox. A nakoniec, vážne nečakaná smrť človeka, ktorý proste túžil počuť, že sa na neho generál nehnevá. Ale povedzte, vám sa nikdy nestalo, že vás trápila niečo podobné a pritom to druhá osoba mala úplne na háku, no vás to žralo a žralo ? Určite áno. Ja sám som sa v tom našiel.
Posledné príspevky odo mňa:
- Sentimentálne riešenie slovenských problémov - November 1st, 2014
- Stratené mesto Nan Mandol - September 20th, 2014
- Empatický pacifista - September 13th, 2014
- Zúfalý útek alebo vykopnutie zo spoločnosti? - August 26th, 2014
- Zlý pes - April 16th, 2014