Cítil som ho. Ak niekedy vzduch niesol podobnú vôňu, tak som to zrejme prespal. Taký veľký okamih. Jedna noha, druhá noha, rebrík zaprašťal a už som bol hore. Do chrbta mi vrážali prudké kvapky dažďa. Náročná misia sa blížila ku koncu. Vzal som ho, sťaby to bola víťazná trofej športovca, poťažkal som ho v rukách, pomaly to z neho šlo dole. Sprvoti bol suchý, ale ja som vedel, že ako náhle ho vytiahnem von, navlhne. Bál som sa ho vystaviť takému nebezpečenstvu a preto som neváhal a šupol som ho do vrecka.

Bol som na šope po cesnak. Neviem čo tam robil, ale pravdepodobne sa vyhrieval, keďže pod strechou stačí, aby na ňu pol dňa svietilo slnko, a hneď je z nej tepelná elektráreň. Ako áno, ako nie, vyštveral som sa tam, zobral som za hrsť cesnaku a hybaj, naspäť dole zo šopy. A či sa mi tu jeden nevygúľal z vrecka a von dverami nepadol niekam do trávy, ten papľuh malý, guľatý. Zliezol som a že ho idem nájsť, veď aj taký obúchaný bude fajn.  Bádam, bádam, i vidím tu jednu polovicu cesnaku. Usmial som sa dúfajúc, že hneď vedľa nájdem aj druhú. Veľká chyba. Viete, nech mi kto chce, čo chce rozpráva, ale ten cesnak zmizol.

Seriózne, poznáte tie rozprávky, ako  šlo vajce na vandrovku alebo ako sa pampúšik gúľal a gúľal, tak presne to isté si, podľa môjho uváženia, zmyslel pán cesnak polovičný.  Naskytla sa mi príležitosť a hneď sa jej chopil. Samozrejme, že sa mu nečudujem, veď predsa keby som ja mal príležitosť písať seriózne články, tak sa toho možno chytím tiež, lenže priblížim vám situáciu mladého cesnaku, aby ste pochopili moje rozhorčenie. Stojím tak päť metrov nad zemou, pretože presne v takej výške je naša šopa so senom.  Dvere do nej sú spravené tak, že stačí pristaviť rebrík a šup, netreba nič viac, len skočiť naň a si hore respektíve dole.

A presne z takejto výšky tento samovražedný cesnak vyskočil. Nie že by počkal, kým zleziem dole, vyskočil a spoločne so svojou druhou polovičkou by sa gúľal svetom. Kdeže, on musel vyskočiť, rozbiť sa na dve časti, tú druhú nechať napospas strašnému osudu (skončil v nakladanom syre či kde) a sám sa vybral na potulky svetom.

Je jasné, že to dlho plánoval. Taktiež sa môžeme domnievať, že medzi ním a jeho druhom boli isté nezhody, ktoré zašli až tak ďaleko, že sa na neho vybodol pri realizácii svojho plánu. Skok strmhlav dole bola najlepšia možnosť, ako vyvolať poriadny tresk, čím sa bez akýchkoľvek problémov oddelila nepotrebná časť cesnaku a tá druhá mohla ďalej pokračovať pri realizovaní svojich pekelných plánov. No, pri dôkladnom skúmaní terénu a hlavne pri forenznom vyšetrovaní sa zistilo, že do úvahy môže pripadať aj druhá možnosť. Keďže som si do rúk vzal viac strúčikov ako je zdravé, je možné, že práve tento jeden z nich bol obeťou sprisahania, počas ktorého ho ostatní vytlačili z môjho zovretia a tým pádom, a samozrejme, že aj k pádu došlo zavinením takzvanej tretej osoby, a síce klanu cesnakov, ktorý si teraz užíva olivový olej v náleve.  Prípad ostáva neuzavretý a nám sa ostáva len pýtať, že či to bol plán samotného cesnaku alebo jeho druhov, ktorý sa rozhodli nedopriať mu skončiť v ľudských žalúdkoch.

Posledné príspevky odo mňa:

• Sentimentálne riešenie slovenských problémov - November 1st, 2014
• Stratené mesto Nan Mandol - September 20th, 2014
• Empatický pacifista - September 13th, 2014
• Zlý pes - April 16th, 2014
• Spoločenstvo Tranzistora no.1 - February 12th, 2014