Stratené mesto Nan Mandol
83742062.4BfR9mqL.Pohnpei0501179eo[1]
Stratené mesto Nan Mandol

V časoch dávno minulých, keď bolo zvykom vytvárať legendy o dvoch bratoch, kdesi sa tu zjavili práve takíto súrodenci, mocní čarodejníci, Olisihpa a Olosohpa. Prichádzajúc z mystického miesta zvaného Kanamwayso, ktoré zmizlo z mapy sveta, ak ho vôbec niekto niekedy zmapoval, v dôsledku ničivého zemetrasenia a neutíchajúceho padania meteoritov. Na svojom dlhom kajaku preplávali burácajúce vody Veľkého Oceánu, až kým nezavítali na pustý ostrov, kde sa usadili a pomocou mágie položili základy nezvyčajného mesta.

Takto nejako znie legenda, pochádzajúce z ostrovov v Mikronézií, presnejšie z ostrova Pohnpei (Palau) , kde dodnes ležia ruiny úchvatného mesta Nan Madol. Šanca, že ste o ňom už niekedy počuli je určite menšia ako počet malých ostrovčekov, na ktorých je toto starobylé sídlo vystavané. Jedná sa takmer o sto skalnatých a koralových ostrovčekov, pospájaných medzi sebou hustou sieťou kanálikov, pre ktoré toto miesto občas zvykne nazývať aj „Benátky Pacifiku“. Názov Nan Madol je však odvodený práve od množstva kanálikov, pričom pôvodné meno mesta,  Soun Nan-leng, znamenalo „Nebeský útes“.

Nan Mandol je ostrovné mesto, vystavané takmer výhradne z kameňov, pričom každý jeden ostrovček mal vlastnú funkciu. Keďže mesto nemalo vlastný prívod pitnej vody a ani miesto, kde by sa hocičo vypestovalo, všetko sa muselo dovážať na malých loďkách a na kanoe, pričom jediná možná forma obživy v meste bola, prirodzene, rybolov. Prinesené jedlo a voda sa uskladňovali na mnohých ostrovoch, kde boli vybudované kamenné budovy, podobné našim sýpkam. Okrajové ostrovy však boli zastavané vysokými hradbami, vysokými 5 až 7 metrov, čo je úchvatné, no zároveň nás to núti klásť si otázky, že aký bol ich význam, veď niekde v Mikronézií predsa niečo ako vojny alebo obliehanie nemohlo existovať. Opak je však pravdou, no  najprv pekne po poriadku.

Legenda ďalej uvádza, že starší z čarodejníkov, Olisihpa umrel na starobu, a jeho mladší spoločník sa ujal vlády v meste. Považuje sa za prvého muža a vládcu z dynastie Saudeleurovcov, pričom jeho vláda bola považovaná za veľmi dobrú, no jeho nástupcovia už nepokračovali v šľapajach svojho predchodcu a v istých momentoch ich vláda pripomínala despotizmus. Na vrchole svojej „slávy“ táto dynastia vládla početnému 25 000 ľudu, no v samotnom meste žilo asi len 1000 obyvateľov.

Vláda Saudeleurovcov, podľa datovania, trvala od roku 1100 až po rok 1628, keď na mesto zaútočil Isokelekel so svojou pomerne málo početnou skupinou. Jeho existencia je síce taktiež len kúskom z ďalšej legendy, no je pravdepodobné, že chlapík, ktorý zvrhol Saudeleurovcov, naozaj existoval a zrušil ich centralizovaný štýl vlády, pričom miestni ho dodnes považujú za svojho hrdinu.

Keď sa ale pozrieme na fakty, zistíme, že tieto legendy sú skoro všetko, čo o meste vieme. Podľa výskumov bola obývaná len tretina ostrovčekov a predpokladá sa, že ostatné časti mali buď už vyššie spomenutý, hospodársky význam alebo, podľa vedeckých domnienok,   niektoré slúžili aj ako pohrebiská, no túto teóriu vyvracia fakt, že sa našlo nesmierne málo kostier, ktoré by to potvrdili. Hovorí sa aj o tom, že počas druhej svetovej vojny, keď ostrovy padli do rúk Japoncov, prebehli rozsiahle výskumy, pričom boli nájdené rakvy s pozostatkami, no všetky poznatky a dôkazy o tomto tvrdení boli prevezené do Hirošimi, ktorú Američania neskôr zbombardovali.

Toto rúško neznáma napomáha legendám, ktoré sa ústne šíria už nejedno storočie. Povráva sa dokonca, že mesto ukrýva oveľa viac, ako je na prvý pohľad vidno. Tajomné podzemné chodby, ukrývajúce telá obrovských ľudí, obrov, ktorí pomáhali pri výstavbe sídla, pričom  slávny dobrodruh Erich von Däniken sám tvrdil, že objavil vchody do tohto „Mesta mŕtvych“, či strach samotných domorodcov zo zlých duchov, ktorí obývajú ruiny mesta, a preto si ani neželajú, aby ktokoľvek narúšal ich pokoj.

Ohľadom toho, kto naozaj postavil prvý kameň pri výstavbe mesta, vzniklo mnoho teórií. Jedna hovorí o stratenej krajine Lemurii, ktorá tu mala byť ešte pred mýtickou Atlantídov, pričom vraj tí obyvatelia, ktorí prežili hnev Bohov pri zničení Lemuria, sa dostali až sem, do Mikronézie a vystavali si tu svoje vlastné mesto. O Lemuranoch sa povráva, že boli vysokí a mocní, a to nádherne pasuje k legende o obroch. Iná teória, menej šialená, hovorí o Grékoch, ktorí tu priplávali okolo roku 300 p.n.l a založili tu svoju ďalšiu, trošku ďalekú kolóniu.

Nehľadiac na teórie, stratené ruiny mesta stále ukrývajú mnohé, neodhalené tajomstvá, ktoré čakajú na odhalenie, no budeme si na ne musieť počkať, keďže miesto je ťažko prístupné a výskum sa sprostredkúva veľmi ťažko. Ak však patríte medzi dobrodruhov, neváhajte a zapojte sa do hľadania pravdy.

Posledné príspevky odo mňa:

comments powered by Disqus
Reklama