Bratia Grimovci a ich temné rozprávky sú známe po celom svete. Každý minimálne počul aspoň jednu. No o tejto som jakživ nepočul, no je úžasná. A krátka. A depresívna .
Volá sa „Smrť malej sliepky“ a obsahuje len dvestopäťdesiat slov (v originály). No to jej neuberá na kvalite. Ak máte až príliš pekný deň, tak si sadnite a prečítajte si rozprávku o tom, ako sa kohút snažil zachrániť svoju sliepočku, ktorá prehltla príliš veľký orech.
Raz jedna malá sliepočka a malý kohút išli k Orechovej Hore a dohodli sa, že ktorýkoľvek z nich nájde orech, podelí sa s tým druhým. Teraz malá sliepočka našla veľmi veľký orech ale- túžiac po jeho vnútri- nič nepovedala. No orech bol taký veľký, že ho nedokázala prehltnúť. Zasekol sa jej v hrdle, strachujúc sa o to, že sa ním zadusí, zaplakala: “Kohútik, prosím ťa, bež tak rýchlo, ako vieš k studni a popýtaj ju o trochu vody, lebo inak sa zadusím.“
A tak kohútik bežal ako o život až dobehol ku studni a povedal: „Studňa, daj mi vodu pre sliepočku, ležiacu na Orechovej Hore. Prehltla obrovský orech a teraz sa ním ide zadusiť.“
Studňa odpovedala: „Najprv bež k neveste a zožeň mi od nej červený hodváb.“
Kohút bežal k neveste a riekol: „ Nevesta, daj mi červený hodváb pre studňu, aby mi dala vodu, ktorou zachránim moju sliepočku. Prehltla obrovský orech, a ležiac na Orechovej Hore, sa dusí.“
Nevesta odpovedala: „Najprv bež a dones mi môj veniec. Zachytil sa na vŕbovom konári.“
Kohútik bežal, zobral veniec, dal ho neveste, tá mu dala červenú hodvábnu látku, tú dal studni, ktorá mu dala vodu a tú doniesol sliepočke, no keď prišiel, bolo neskoro, sliepočka tam ležala mŕtva a nehýbala sa.
Kohút bol taký smutný, že zaplakal tak hlasno, až ho počuli všetky zvieratká a pribehli k nemu oplakávať mŕtvu sliepočku. Šesť malých myšiek zostrojilo jednoduché nosidlá, aby sliepočku ľahšie odniesli do hrobu. Všetci sa na nich usadili nosidiel a kohút riadil. Ako išli, stretli líšku.
„Kam ideš, malý kohút?“
„Idem pochovať malú sliepočku.“
„Môžem ísť s vami?“
„Áno, ale sadni si dozadu, lebo moje koníky nechcú, aby si sedela vpredu.
Postupne sa k ním pridali všetky zvieratká z lesa. Dostali sa až k potoku. „Ako ho prekročíme?“ spytoval sa kohútik.
Malá slama ležala vedľa potoka a hovorí: „Ľahnem si cez potok a vy po mne prejdete.“ No hneď ako to urobila, šesť myšiek vykročilo na slamu, tá ich neudržala, padli do rieky a utopili sa.
Podobným nápadom prišiel aj uhlík. Bol oveľa väčší a hneď ako to urobil, dotkol sa vody, tá ho zobrala a utopil sa aj on.
Keď už nevedeli, čo robiť, prišiel kameň a navrhol to isté kohútikovi. Kohútik zobral nosidlá a chcel prejsť na druhý breh. Už, už by ho dosiahol, no v tom sa mu nosidlá prevrátili a všetci z nich padli do vody a utopili sa.
Teraz bol malý kohútik sám s malou sliepočkou. Vykopal jej hrob a tam ju pochoval. Potom smútil tak dlho, že umrel aj on. Nakoniec boli všetci mŕtvi.
http://www.pitt.edu/~dash/grimm080.html
Posledné príspevky odo mňa:
- Sentimentálne riešenie slovenských problémov - November 1st, 2014
- Stratené mesto Nan Mandol - September 20th, 2014
- Empatický pacifista - September 13th, 2014
- Zúfalý útek alebo vykopnutie zo spoločnosti? - August 26th, 2014
- Zlý pes - April 16th, 2014