Za siedmimi horami, za siedmimi dolami, tam kde tiekol potôčik, žil raz jeden udatný Marcel. Jedného dňa, keď nebolo času zložiť svoje uťahané údy, počaô Marcelovi ísť do sprchy. Predtým, ako jeho mocné telo vstúpilo do tajomnej kúpeľne, o ktorej v ďalekých susedstvách ani nechyrovali, oznámil to svojmu pravdepodobne zaostalému a pobláznenému priateľovi. Ten jednostaj fňukal, no keď sa mu do uší dostala správa o Marcelovej výprave, srdce mu zahorelo radosťou. Svet sa o tom musí dozvedieť, povedal si a začal konať.
Pokračovanie nabudúce…
Zatiaľ, čo budete čakať na to, ako sa nebojácny Marcel vysporiadal s nástrahami krutej kúpeľne, môžete si prečítať aj nasledujúci krátky článok o inom mužovi, rovnako udatnom a mocnom, ako Marcel.
Dobre, možno nebol taký mocný, ale určite je zaujímavou osobnosťou, o ktorej mnohí nevedia. Nedávno som si len tak čítal dejepisnú učebnicu a do oka mi padol… prach…tak som spanikáril a začal som sa metať, čo spôsobilo, že sa stránky prevracali v nápore vetra, spôsobeného mojimi rukami a zrazu, keď to všetko skončilo, bol tam. Michael Strank alebo Michal Strank.
Obe varianty sú správne. Bol to americký vojak, narodený na Slovensku a veru, svoju skorú mladosť prežil práve v tejto krásnej krajine. Potom sa akosi s rodinou zatúlal do Ameriky, a tam po čase, keď už dosiahol veku, keď niektorí chlapci myslia na to, že ich prvá láska bude posledná, a narukoval. Zaiste aj on bol jedným z nich.
Narodil sa v Jarabine, čo bola československá a dnes už slovenská dedinka na východe. Neskôr sa celá jeho rodina presťahovala do Pennsylvánie. Tam sa to všetko začalo. A čo sa vlastne začalo? Druhá svetová vojna začala.. a s ňou aj zbytočné zabíjanie na celom svete. Jednou takouto časťou sveta, kde sa bezvýznamne vraždilo, bolo aj Japonsko a Tichomorie. Tu sa odohrala kopa hlúpych bitiek a mnohé z nich sú známe do dnes. Každý, kto ovláda aspoň niečo z tohto obdobia, pozná bitku o Iwó-džimu, ostrov, kde predtým vari ani nikto nežil. Okay, možno tam bolo nejaké letisko, ale nepodstatné. Pre nás je podstatné, že sa tejto bitky zúčastnil aj náš slovenský hrdina a nie len to. Bol pri americkom víťazstve.
A presne s týmto víťazstvom sa preslávila aj náš rodák. Keď sa už pozabíjalo potrebné množstvo mužov, ktorých rodiny ich videli už len na ich vlastných pohreboch, dohodli sa, že Američania vyhrali a teda že si na ostrove vztýčia vlajku a nafotia nejaké akty. S týmto je spätá práve jedná veľmi slávna fotografia, ktorá v tom období získala mnoho ocenení. Na tejto fotke až šesť mužov dvíha maximálne 10 kg vážiacu vlajku (a aj to asi preháňam) a jedným z nich bol aj Michal.
Ten zelený je náš !!!
Môžeme byť na neho hrdí. Síce ešte v tej istý deň padol v ďalších zbytočných bojoch a nedá sa povedať, že padol zas svoju vlasť, ale je na slávnej fotke. Koľkým z nás sa to podarilo ? Dokonca sa o ňom hovorilo ako o výbornom vojakovi. Teda bolo to povedané na jeho pohrebe, takže jeho rodinu to určite povzbudilo a smútok zo straty syna bol omnoho menší.
Lúčim sa s Vami, som rád, že ste si to prečítali.
A ak niekoho zaujíma, ako sa skončil príbeh nášho Marcela, tak sa stalo to, čo každý očakával. Osprchoval sa. Voda tiekla a piesok sa sypal, bolo to príjemné. Horúce kvapky stekali po jeho mužnom tele, ktoré je snom každej ženy. Porazil špinu. Po toľkých rokoch neúspešných pokusov sa mu to podarilo. Marcel už nikdy nebude, ako predtým.
Posledné príspevky odo mňa:
- Sentimentálne riešenie slovenských problémov - November 1st, 2014
- Stratené mesto Nan Mandol - September 20th, 2014
- Empatický pacifista - September 13th, 2014
- Zúfalý útek alebo vykopnutie zo spoločnosti? - August 26th, 2014
- Zlý pes - April 16th, 2014