Celý príbeh sa mi nechcelo písať.

Dnes si posvietim na všetkých sedem rímskych kráľov. Majú veľa spoločného ale aj veľa rozdielneho a preto dúfam, že to nebude nudné čítanie.  Na začiatku len tak v skratke ako vlastne vznikol Rím.  Myslím, že každý pozná príbeh o Romulovi a Removi (kašlime na príbeh o Aeneovi, nikoho aj tak nezaujíma a tak sa tvárme, že z Tróje nikdy neušiel). Dvaja bratia sa jedného slnečného dňa rozhodnú, že si postavia mesto (ako každý deň sa nájdu dvaja bratia, ktorí si z nudy začnú stavať mesto).  Jediným problémom bolo dohodnúť sa, kde si to mesto postavia. Romulus preferoval pahorok  Palatín, no Remus s tým nesúhlasil a jeho voľba bola pravdepodobne Aventín.  A raz si len tak obaja náhodou ležkali v tráve a pozorovali oblohu.  Remus zrazu zbadal šesť vtákov a Romulus  dvanásť vtákov, čo bolo znakom, že Romulova voľba bola správna. Keď sa už začalo s výstavbou (samozrejme, že to Romulus nestaval sám…zrazu sa tam objavila kopa mladých mužov) Remus sa posmieval svojmu bratovi a takpovediac mu závidel. Prehnal to, keď sa mu podarilo preskočiť hradby, čo bolo znamením toho, že mesto je slabo chránené a nepriateľ ho ľahko porazí. Romulus sa nahneval a svojho milovaného brata chcel zabiť. Nevedno, či to spravil sám alebo niekoho poveril touto prácičkou, no faktom ostáva, že od tejto chvíle (od smrti Rema) nám tu ostáva už len jeden borec, a tým je Romulus . Ten to dotiahne až na kráľa a podľa neho sa mesto bude volať Rím. Dosť slušné, ale pozrime sa na to ešte trošku bližšie.

Romulus a Remus na kopci. Srandy kopec.

Romulus sa považuje za prvého kráľa aj keď tu je podozrenie, že to bola len mytologická postava. Vytvoril tú najgeniálnejšiu vec v celom Ríme a to senát. Taktiež bol známy tým, že sa snažil zvýšiť populáciu celého mesta, preto srdečne prijímal každého, kto prišiel, či už išlo o utečencov, zločincov alebo inú zberbu. Aby mal kde týchto ľudí napchať, rozšíril mesto na ďalšie štyri pahorky a to na Kapitol, Aventín, Caelius a Quirinal. Dá sa povedať, že jeho vláda bola dosť nepopulárna a na sláve mu nepridal a ani jedna pekná udalosť, za ktorou stál. Táto udalosť sa do histórie zapísala ako „Znásilenie Sabínčaniek“ a išlo tam vlastne o to, že Romulus pozval na oslavu sviatku Boha sýpok a skladísk(Consus po anglicky, slovenskú variantu som nenašiel) všetkých svojich susedov (prevažne Sabíni). V strede osláv sa nečakane všetko ukončilo a Rimana odhalili svoje ozajstné plány a „ukradli“ všetky slobodné ženy aby si ich mohli vziať. Samotný Romulus mal ženu Hersiliu, ktorá bola pôvodom Sabínka. Sabínčania pochopiteľne vyhlásili Rimanom vojnu (viedol ich Titus Tatius). V poslednom boji Sabíni skoro obsadili Kapitol, hlavne vďaka zrade Tarpeia, ktorý im otvoril bránu (a po ňom získala pomenovanie Tarpejská skala na Kapitole). Legenda vraví, že tieto boje nakoniec ukončili Sabínky, ktoré sa už nemohli pozerať na to, ako ich staré rodiny zabíjajú ich nové rodiny. A napokon bol nastolený mier a Rimania a Sabíni sa zjednotili. Vládli im dvaja králi, Titus vládol z Kapitolu a Romulus z Palatínu. Keď Titus umrel, Romulus sa stal znova jediným kráľom a vládol až pokým neumrel vo veku 54 rokov. Mne samému to znie ako nejaká rozprávka, no verte či nie, ukrýva sa v nej veľa overených faktov. Dosť zaujímavá je aj Romulova smrť. Raz, keď vykonával obetu bohom rieky, spustila sa búrka. Všetci ľudia zutekali a za sebou nechali Romula spolu so senátormi. Keď všetko ustálo, Romulus zmizol. Oficiálna verzia znela, že Romula vzal na svojom voze Boh vojny Mars, no ani samotní Rimania tomu neverili. Romulus bol ku koncu svojho života dosť nepopulárny a tak ho proste odstránili  aby im už nerobil žiadne problémy.

Druhým kráľom sa stal Numa Pompilius, pôvodom Sabín, ktorý však vôbec nechcel byť kráľom. Zo začiatku sa na trón snažil dostať senátor Julius Proculus, ktorý tvrdil, že sa mu v snoch zjavil Romulus, ktorý sa teraz stal Bohom a bral to ako znamenie, že on sa má stať kráľom. Ľud však nesúhlasil a preto si vybrali Numu. A ten bol úplne iný ako Romulus. Zatiaľ čo Romulus všetko riešil násilím a bojom, Numa bol skôr zameraný na náboženské a kultúrne srandy.  Dal vystavať chrám pre boha Janusa, taktiež postavil školy pre kňazov a nastolil pokoj v krajine. Taktiež sa hovorí, že Numa upravil rímsky kalendár, keď do neho pridal Január a Február a tak upravil rok na 360 dní. Vládol 43 a počas jeho vlády Rím žil v neprerušenom miery. Povrávalo sa, že veľká časť jeho múdrosti mu bola daná Bohmi. Je považovaný za kráľa, ktorý zmenil polovičných barbarov (Rimanov) na civilizovaný ľud, ktorý už pripomínal Rimanov, ako ich poznáme. Taktiež sa však nevie, či všetko toto je pravda, no nech je ako chce, Rimania mu vďačia za veľa.

Ľudia umierajú a inak to nebolo aj v prípade Numa Pompilia a tak, keď  ho postihla táto istota, na trón sa dostal ďalší kráľ, ktorý preferoval boj pred rozumom a to Tullus Hostilius. Jeho zmýšľanie sa naplno ukázalo čoskoro, keď vypukla vojna medzi Rímom a jej susedom Alba Longou. A keďže mestá boli až príliš blízko seba, dalo sa to považovať za občiansku vojnu. No nakoniec, aby sa vyhli zbytočnému krviprelievaniu, dohodli sa, že namiesto celej armády si vyberú troch „šampiónov“, ktorí budú bojovať proti sebe (každý po troch). Rimania si vybrali bratov Horatiovcov a za Alba Longu bojovali Curiatiovci. Bitka skončila tak, že všetci Curiatiovci boli zabití a len jeden Horatio prežil. Toto znamenalo, že Rím vyhral a Alba Longa sa musela podriadiť jeho nadvláde. No kráľ Alba Longy Mettius nemal ani najmenšiu chuť robiť to, čo sa Rimanom bude páčiť a preto vyprovokoval k vojne ďalšieho suseda (znova som slovenskú variantu nenašiel, ale mali by sa volať Fidenčania). Keď sa s nimi Rimania stretli v otvorenom boji,  Mettius sa na nich ako spojenec vykašľal a dúfal, že Rím prehrá. No akosi nevyšlo, pretože Rimania vyhrali a ešte k tomu milého kráľa Mettiusa nechali roztrhať dvoma bojovými vozmi a keď už nemali čo robiť, tak zrovnali Alba Longu so zemou. Obyvatelia Alba Longy boli presťahovaní do Ríma, kde sa usadili na pahorku Caelius. Takýto prudký rast obyvateľstva prinútil Tulla Hostilia aby spravil zásadné zmeny v meste. Preto nechal vystavať väčšiu budovu senátu a tá na jeho počesť dostala pomenovanie Kúria Hostilia. Tullus taktiež bojoval aj so Sabínmi, no jeho a aj celý jeho ľud zasiahol mor a tak musel tento spor ukončiť a nastoliť mier.
Ku koncu života sa snažil napodobniť svojho predchodcu a začal sa venovať náboženským aktivitám aby tak odvrátil hnev Bohov (za ktorý bol považovaný ten mor). No táto jeho snaha nemala taký účinok ako čakal. Raz, keď robil nejakú obetu počas búrky, trafil ho blesk a milý Tullus to nanešťastie neprežil. Tullus je ďalší kráľ, ktorého existencia nie je stopercentná, no určite vieme, že rodina s menom Hostilius pobehovala po Ríme minimálne ďalšie dve storočia, čiže na tom môže byť niečo pravdy. A taktiež s určitosťou vieme, že Alba Longa padla práve v období, v ktorom by mal vládnuť, čiže to sú asi tie najdôležitejšie fakty, ktoré už nikto nepoprie (hádam).

Štvrtým kráľom bol Ancus Marcius, ktorý bol vnúčik Numa Pompilia a bol to ďalší Sabín na tróne. Mal pre Rím zabezpečiť mier, teda aspoň to si jeho susedia mysleli a preto verili v to, že pre nich nepredstavuje hrozbu. Jeho prvým testom bolo popasovanie sa s takzvanými Starými Latinmi, ktorí tu už nejaký ten rok žili. Teraz sa Ancus ukázal vo výbornom svetle a dokázal, že je minimálne taký dobrý bojovník ako kňaz, diplomat a politik. Starých Latinov porazil a zničil ich mesto a začlenil ich k Rimanom. Legenda hovorí, že Ancus nechal postavať mesto Ostia aj keď to niektorí archeológovia  popierajú. Ovládol tak južnú stranu rieky Tiber, no severná časť stále patrila pod nadvládu Etruskov. Nechal teda postavať most cez rieku (Sublician Bridge), ktorý mal základňu na pahorku, ktorý ešte nebol súčasťou Ríma a slúžil na ochranu Ostie, ktorá bola mimochodom zdrojom soli pre Rím pred hrozbou zo severu.  Ancus Marcius bol považovaný za múdreho a dobrého kráľa, no ako inak, umrel.

Roky ubiehajú, ľudia umierajú a na trón prichádza nový kráľ. V prípade Ríma to bol Tarquinius Priscus,  čiže Tarquinius Starší. Jeho pravé meno bolo Lucius no do histórie sa viac zapísalo toto meno, pretože to je asi viac cool alebo čo. Pochádzal z etruského mesta  Tarquinii a jeho otec bol pôvodom z Korint a bol to vážený človek. Rimanom sa nepáčilo, že im má vládnuť Etrusk, no zdalo sa, že Tarquinius bol kráľ, ktorého si zvolil osud. Predtým ako sa stal kráľom, žil na kráľovskom dvore predchádzajúceho kráľa a bol strážcom jeho dvoch synov. Keď kráľ umrel, Tarqunius poslal jeho synov loviť, pokým on pripraví všetko na pohrebné ceremónie pre ich otca, no keď sa vrátili, on si to už pekne sedkal na tróne. Nevedno akým zázrakom sa mu podarilo získať si priazeň ľudu, no nech je ako chce, Rimania ho prijali za svojho kráľa. A keďže ho po chvíľke prestalo baviť len tak sedieť, tak sa rozhodol, že niečo vykoná. A tak začal bojovať proti svojim susedom a všetkých ich porazil. Či už išlo o Latinov, Sabinov alebo Etruskov, všetci do jedného museli pred ním pokľaknúť. Taktiež sa hovorí, že nechal postaviť Merkúrov Veľký Chrám, no nikto si tým nie je istý. Za jeho vlády Rím prvý krát privítal cirkusové hry a taktiež sa považuje za kráľa, ktorý nechal vystavať Circus Maximus a aj iné stavby, ktoré do mesta priniesli zábavu. No snažil sa aj upevniť svoju moc a preto rozšíril senát na sto mužov, a dosadil si tam svojich ľudí, prevažne etruského pôvodu. Jeho smrť však nebola pokojná, práve naopak. Marciovmu synovi sa konečne podarilo vymyslieť plán a tak najal dvoch nájomných vrahov, aby Tarquinia zlikvidovali. Tí ho obkľúčili a zatiaľ čo prvý spredu vzal pozornosť na seba, druhý zozadu Tarquinia zasiahol sekerou do hlavy a to znamenalo okamžitú smrť. No jeho žena  zaklamala ľudu a povedala, že pred tým, ako podľahol zraneniam, si želal, aby na jeho miesto nastúpil Servius Tullius. A takto sa dostávame k šiestemu kráľovi.

Tomuto kráľovi sa pripisuje veľa úspechov a reforiem Ríma, no koľko z toho je pravdivých, nevieme a nevieme ani, odkiaľ pochádza (aj keď je možné, že to bol ďalší Etrusk). Je tu však jedna legenda, ktorá hovorí, že keď bol Servius malý, tak ho jeho matka našla v posteli, ktorá celá horela, no jemu sa nič nestalo. Vtedy bolo predpovedané, že dokáže veľké veci. No naspäť k jeho vláde. Tarquinius mal troch synov, tak si musel Servius zabezpečiť ich poslušnosť a zosobášil ich so svojimi dcérami. Taktiež mu veľmi pomohlo, že porazil vo veku 44 rokov Etruskov a sám sa zúčastnil  bitky. Vďaka nemu v Ríme zaviedli prvý trošku primitívny peňažný systém a prvé mince. Dovtedy ich obchod fungoval systémom niečo za niečo. Zdá sa mi, že na niektorej minci bola vycapená aj jeho tvár. Taktiež rozširoval mesto a je možné, že stojí aj za postavením prvých hradieb. Urobil veľa aj pre náboženstvo, no asi najväčšia vec, ktorú priniesol do Ríma bola, že rozdelil Rimanov do piatich skupín podľa majetku. Tento systém sa nazýval timokracia, čo pochádza z gréckeho timo (majetok) a kratia (vláda), čiže vláda majetku. Išlo tam vlastne o to, že táto vláda dávala ľuďom právo voliť (aj keď tí najbohatší mali najviac hlasov) a taktiež to pomáhalo pri organizácii armády, pretože čím vyššie v tomto systéme obyvateľ bol, tým lepšie zbrane si mohol dovoliť. Rozdelil obyvateľov na  tri kmene, podľa toho, ako platili dane, no o tých kmeňoch sa moc nevie. Všetky budovy, ktoré jeho predchodca dal vystavať a neboli dokončené, tak dostaval. Medzi najvýznamnejšie patrí  Chrám Jupitra na Kapitole. Jeho koniec sa už začína podobať na Rimanov. Senátorom sa nepáčila jeho politika a tak ho chceli zabiť. Raz vošiel do senátnej budovy, kde ako obvykle chcel niečo povedať, no senátori sa proti nemu postavili ,vyhodili ho odtiaľ a von ho dobodal nájomný vrah. Ulica, na ktorej bol zavraždený dostala meno „vicus sceleratus“ alebo teda „ulica viny“.

Ani sme sa nenazdali a dostali sme sa k poslednému rímskemu kráľovi. Lucius Tarquinius Superbus (jeho meno som prvý krát počul asi pred štyrmi rokmi a stále sa nad ním pousmejem). Bol taktiež známy ako Tarquinius Spupný. Je možné, že bol synom predchádzajúceho Tarquinia, no časovo by to nesedelo a preto predpokladám (a nie len ja), že to bol asi jeho vnuk. Na trón sa dostal viac menej neprávom, no to vtedy asi nikoho nezaujímalo. Bol považovaný za tyrana (tak sa volali vládcovia v gréckych mestách) no taktiež bol krutý a čiže to pomenovanie mohlo mať dva významy. Svoju pozíciu si snažil upevniť ako len vedel a všetkých potencionálnych nepriateľov nechával zneškodniť.
Bol to parchant a aj keď bojoval vo vojnách, tak využíval všetky možné finty, aby porazil súpera.

K jeho dobrým skutkom sa dá zaradiť fakt, že dal vystavať ďalšie nové budovy, cesty a spevnil hradby. No na výstavbe väčšinou násilne pracovali plebejci, ktorí ho za to museli nenávidieť. Aj k tomuto kráľovi sa viaže pekná legenda a to o Sibyle, veštici, ktorá mu ponúkla deväť svojich kníh, no on túto ponuku odmietol. Tak tri knihy hodila do ohňa a ponúkla mu ostatných šesť. No aj tie odmietol len preto, lebo ich chcel vidieť horieť. Zvyšné tri už nakoniec prijal. V týchto knihách sa nachádzali predpovede budúcnosti Ríma, no Tarquinius pre svoju hlúposť o dve tretiny z nich prišiel (a nakoniec zhoreli aj tie posledné tri, ale to až za čias republiky). K jeho vláde sa dá dodať, že bohatým bral a chudobných nechal stavať budovy ( ak ste čakali niečo iné, tak toto nie je Jánošík). Nakoniec sa ľudia vzbúrili. Poslednou kvapkou bolo znásilnenie nejakej váženej ženy jeho synom Sextom  (to meno asi nedostal len tak).  Šľachtici, na čele ktorých bol Lucius Iunius Brutus, sa postavili proti kráľovi ,zvrhli ho a nastolili republiku (510/509 p.n.l.). Tarquinius musel ujsť do exilu a aj keď sa snažil získať trón naspäť, nikdy sa mu to nepodarilo. Týmto končí obdobie kráľovstva a začína obdobie republiky (res publica= vec verejná).

Neraz som napísal, že to a to je len legenda alebo niečo, čo nevieme naisto, no dá sa predpokladať,ženejako takto to mohlo vyzerať. Samozrejme, že niektoré mýty boli vymyslené, aby upútali pozornosť širokého publika.  Ale všetko je to vlastne jedno, lebo nech bolo ako bolo, osudom Ríma bolo stať sa republikou, pretože kráľovstvo stálo za prd.

Posledné príspevky odo mňa:

• Sentimentálne riešenie slovenských problémov - November 1st, 2014
• Stratené mesto Nan Mandol - September 20th, 2014
• Empatický pacifista - September 13th, 2014
• Zúfalý útek alebo vykopnutie zo spoločnosti? - August 26th, 2014
• Zlý pes - April 16th, 2014