Dnes troška odbočím od staroveku a skočím do stredoveku, kde sa po príchode Williama Dobyvateľa začína prekrásna epocha Anglického kráľovstva. No osoba, na ktorú sa chcem zamerať nie je tento známy pán, ktorý v roku 1066 navštívil Britské ostrovy a rozhodol sa, že porazí miestnych a obsadí to tam. Mňa zaujal jeden z jeho  synov, William II.

Tu sa to začalo a aj skončilo :)

Kto to bol William II. neskôr zvaný William Rúfus alebo Rúfus Červený (Slovenčina to prekladá ako Ryšavý, ale podľa mňa to je hlúposť, dozviete sa prečo) ? Ako som už povedal, bol to syn Williama I. a po jeho smrti sa stal kráľom. A prečo sa nestal kráľom najstarší syn? Ten sa mimochodom volal Robert a bol taký nedočkavý, že nepočkal na smrť svojho otca a trón chcel získať už počas jeho života. Teda nechcel všetko, vystačila by mu Normandia. Postavil sa teda proti nemu a chcel ho zvrhnúť. William Rufus sa pridal na stranu svojho otca a spoločnými silami porazili Roberta a vyhnali ho z Anglicka. Po kráľovej smrti sa teda nakoniec rozhodli, že kráľom sa stane Rufus a nie Robert. Korunovali  ho 26. septembra 1087.

Nie všetci však boli spokojní s touto voľbou. Šľachtici z Normandie sa búrili jedna radosť, keďže im sa ako kráľ celého Anglicka páčil viacej Robert. No našťastie pre Rúfusa, v Normandii mu ostalo veľa verných a tak sa mu rebéliu podarilo s ich pomocou potlačiť a jej vodcov odpratať do exilu. Normandia mu však stále nepatrila. Až v roku 1091 sa mu podarilo poraziť jeho brata Roberta tak, že získal rozsiahle územia Normandie a obrovský vplyv v tejto oblasti. Nech je ako chce, po nejakom čase porazil všetkých a Anglicko sa pomaly stávalo najsilnejším v Európe.

To, čo ma však najviac fascinovalo na tejto postavičke je on sám. Napríklad, podľa starých kroník, ktoré som síce nečítal, ale našiel som si to na nete, svoje meno nezískal pre farbu jeho vlasov, ale preto, že mám až prehnane červenú tvár a koktal, hlavne mal nervy. Jeho vlasy boli blond, takže nerozumiem, prečo by mal byť Ryšavý. Zaujímavé boli na ňom aj jeho oči, ktoré mali rozdielnu farbu, nenašiel som akú.

Počas svojho života si vytvoril množstvo spojencov, no ešte viac nepriateľov. A už sa pomaly dostávame na koniec, k jeho smrti. Historici doteraz nevedia (a asi ani nebudú vedieť) či bola jeho smrť náhoda alebo dopredu plánovaná akcia. Nevedelo sa to ani v tej dobe, tak ako to môžeme vedieť teraz. Nech je ako chce, Rúfus sa raz vybral na poľovačku do Nového Lesa ( blízko dnešného Southamptonu).  Poľovačka ako každá iná, poviete si. No ďalšia kronika hovorí o tom, ako sa Rúfusovi deň pred jeho smrťou snívalo o tom, ako navštívil peklo. V sne sa stretol s diablom, ktorý mu povedal „Nemôžem sa dočkať zajtrajška, pretože sa konečne stretneme osobne“.  Zľakol sa a tak nariadil svojim strážnikom, aby pri ňom ostali cez noc.  Na druhý deň išli poľovať a medzi jeho spoločníkmi bol aj muž, ktorý sa volal Walter Tirel (alebo Tyrell).  V tom zbadali veľkého jeleňa, krásny kus. Toho museli mať a tak sa lov začal. Kráľ sa troška  vzdialil, no nakoniec to bol on, ktorý mal najlepšiu šancu zabiť jeleňa. Na opačnej strane ho však dobehol ten vyššie spomenutý pán a prvý vystrelil. Jeleň sa šípu uhol a ten zasiahol kráľa rovno do hrude. Po chvíľke bol mŕtvy. Sranda je, že pár rokov predtým v tomto lese umrel aj jeho starší brat Richard. Keď Tirel videl, čo spravil, ušiel a dostal sa až do Francúzka. Nikdy viac sa nevrátil do Anglicka. Všetko, čo po ňom ostalo (panstvo a podobné srandy) získali jeho potomkovia, ktorým  bolo povolené, nechať si to. William Rúfus bol ihneď z lesa vzatý a pochovaný v Katedrále vo Winchestri, v jednej z veží. O rok neskôr táto veža padla.

Čo z toho plynie ? Nikdy neverte Tyrellom, však Joffrey. Obraz z roku 1895.

Rúfus Červený (Ryšavý) nebol obľúbeným kráľom a tak za ním obyvatelia moc nesmútili. Kto by aj smútil za panovníkom, ktorý svojim poddaným našúpal také dane hlúpe, že až. Bol však obľúbený vo svojich vojenských radách a dá sa povedať, že bol celkom úspešný vo svojich výbojoch. Umrel v roku 1100, vo veku 40 rokov. Snáď nakoniec ešte pesnička, ktorá je základom tohto všetkého. Spieva sa v nej o takzvanom „Anglickom prekliatí“, ktoré postihlo Rúfusa.

Posledné príspevky odo mňa:

• Sentimentálne riešenie slovenských problémov - November 1st, 2014
• Stratené mesto Nan Mandol - September 20th, 2014
• Empatický pacifista - September 13th, 2014
• Zúfalý útek alebo vykopnutie zo spoločnosti? - August 26th, 2014
• Zlý pes - April 16th, 2014