Dúfam, že mi čitatelia odpustia, že skáčem z jedného obdobia do druhého, no nejako si neviem pomôcť. Dnes sa síce zas vrátim do Anglicka, no bude to znova obdobie okolo roku 1066, teda príchod Williama Dobyvateľa (Dobyvateľ ho voláme odvtedy, ako dobyl, samozrejme) a keďže sa mi nejako zapáčili jeho „šťastní“ synova, tak som sa rozhodol, že napíšem o všetkých z nich . Williama Rúfusa sme tu už mali a dnes to budú jeho pravdepodobne najstarší synova Róbert a Richard.
Richard, ktorý bol svojho času volaný tiež Richard z Normandie ( teda nie je to isté a ak je to pravda, tak preto ho tak volali, lebo sa narodil v Normandii) sa narodil približne v roku 1054. Bol to druhý najstarší syn Williama a čo je vážne zaujímavé, že on vôbec nie je zaujímavý. Na internete o ňom nájdete dokopy jednu vetu a aj to, že kde umrel a kde je pochovaný, takže ak máte nejakú knihu alebo niečo, kde je o ňom viac, pokojne dajte vedieť. Ale aby som neodbočoval. Richard mal tú smolu, že aj na neho bola zoslané takzvané „anglické prekliatie“. Raz sa vybral loviť do známeho Nového Lesa na juhu Anglicka a to sa mu stalo osudným. Príčina smrti nie je jasná, a taktiež aj dátum môžeme odhadovať (v rozmedzí rokov 1070-1080). Niektorí historici sa zrejme dohodli na kompromise a prikláňajú sa k roku 1075. Nech je ako chce, zomrel sám, bezdetný a nikoho to zrejme netrápilo. Teda minimálne jeho rodina to mala celkom na háku, keďže ďalej súperili medzi sebou ako šialení (teda aspoň jeho bratia). Jediná pekná vec v jeho živote bol asi jeho pohreb, pretože ho pochovali vo Winchesterskej Katedrále a tá veru vyzerá pekne.
Ďalší na rade bol Róbert Curthose, čo do prekladu znamená krátke nohavice alebo spodky. Bol známy aj tým, že mal krátke nohy, čiže by to sedelo. Robo bol najstarším (podľa historikov aj najvychovanejším) no zároveň aj najmenej efektívnym synom Williama. Prečo najmenej efektívnym? Pretože aj keď bol odvážny, dobromyseľný, štedrý a dôveryhodný, jeho mladší bratia to využili a vďaka tomu ho vo všetkom porazili (boli prefíkaní a bezočiví naničhodníci). Narodil sa okolo roku 1054 (možné je, že aj v roku 1051 alebo 1053) a už v mladom veku sa chcel stať vojvodom Normandie. Už od malička sa jeho rodičia starali o jeho vzdelanie. Bol to predsa najstarší syn a mal sa stať dedičom trónu. Hovorí sa, že ovládal latinčinu alebo waleštinu, no najlepšie mu aj tak išiel jeho rodný jazyk. Aby William pre seba získal územie Mainu, ktoré sa nachádza južne od Normandie, dohodol sa s grófom Herbertom II. (z Mainu), že si Róbert vezme jeho mladú sestru Margarétu. A keď to už vyzeralo nádejne, Margaréta umrela a zo svadby nebolo nič. No neznamenalo to, že sa William a Róbert zdajú Mainu, aj keď normanská vláda sa po čase stala nepopulárna. Vyvrcholilo to revolúciou, ktorá vyhnala Róberta z územia a Maine sa viac menej osamostatnilo. Róbertove začiatky boli ťažké, no stále to nebolo nič oproti tomu, čo malo prísť.
Do roku 1077 neboli medzi Róbertom a jeho rodinou(špeciálne s jeho otcom) zlé vzťahy. No ako Róbert rástol, stával sa z neho muž, ktorý vedel, čo chce. Nedokázal sa zmieriť s tým, že je len vojvoda z Normandie, on chcel celé otcove kráľovstvo. No jeho otec to nemohol pripustiť a radšej dal korunu svojmu mladšiemu synovi Williamovi Rúfusovi. Dôvody mohli byť rôzne. Róbert bol opisovaný ako nízky, trošku tučný muž, no zato bol výborný a odvážny bojovník, čo sa jeho otcovi asi nepáčilo. No aj po smrti Rúfusa sa na trón nedostal Róbert, ale najmladší Williamov syn, Henry. To by nahnevalo určite každého. V čase Rúfusovej smrti, bol Róbert účastníkom prvej krížovej výpravy, kde sa ukázala v tom najlepšom svetle. Vracal sa domov s tým, že zasadne na Anglický trón, no jeho mladší brat ho predbehol. Toto obdobie bolo sprevádzané mnohými pokusmi o rebéliu, či už proti Williamovi, alebo Rúfusovi, ktoré však vždy skončili Róbertovým neúspechom. Dovolím si tvrdiť, že nebol dobrým politikom. Dokonca, keď bojoval proti Rúfusovi, tak minul všetky financie, ktoré mu ostali po otcovi a bol nútený predať kúsok svojho územia v Normandii. No proste všetky jeho pokusy o získanie trónu skončili fiaskom. Najhoršie to pre neho dopadlo asi pri tom poslednom, keď sa snažil poraziť svojho brata Henryho. Tomu sa podarilo v roku 1106 Róberta chytiť a uväzniť v londýnskom Toweri . Neskôr ho previezli do hradu v Devizes a ku koncu svojho života bol väznený v Cardiffe kde aj 10. februára 1134 umrel. Ako väzeň svojho brata žil celých 28 rokov. Dožil sa úctyhodného veku, keď sa predpokladá, že umrel v skorších 80. rokoch. Počas pobytu v Cardiffe napísal aj jednu zo svojich básní po walesky, ktorá obsahuje zaujímavú vetu „Beda tomu, kto nie je dosť starý nato, aby umrel“.
Posledné príspevky odo mňa:
- Sentimentálne riešenie slovenských problémov - November 1st, 2014
- Stratené mesto Nan Mandol - September 20th, 2014
- Empatický pacifista - September 13th, 2014
- Zúfalý útek alebo vykopnutie zo spoločnosti? - August 26th, 2014
- Zlý pes - April 16th, 2014