Po vydláždenej ceste, tiahnucej sa skrz naskrz ulicami mesta kráča nízky, zavalitý mužík s malou kapsičkou. Jeho výraz nie je ničím výnimočný, len jeho dlhé fúzy vejú vo vetre, ktorý sa horko-ťažko dostal až do samotného srdce mesta. Muž sa však iba usmieva a poskakuje z jednej nohy na druhú. Oblečený v dlhej purpurovej róbe, odetej na bavlnenej košeli veru bolo každému okoloidúcemu jasné, že je kupec. Krátke čižmy mu cupkali a klepali a ich zvuk sa odrážal od stien pouličných obchodíkov. Vyzeral šťastne a ako vyzeral, tak isto znel aj jeho prejav. Na každú stranu totižto vykrikoval stále tie isté slová, plné nadšenia a radosti: „Kúpte si šťastie!“
Čo by ste robili vy, keby ste sa stretli s takýmto obchodníkom? Zaplatili by ste mu a kúpili by ste si ponúkane šťastie? Predtým, ako odpoviete, znova vám poviem o mojom teplom zamyslení.
Neviem, čo ma to napadlo, ale dosť ma to bolelo a tak som pomaly kráčal po ceste domov a rozmýšľal som nad rôznymi vecami. Prechádzal som okolo obchodu a rozhodoval som sa, či si pôjdem niečo kúpiť alebo či kašlem nato, veď doma sa možno niečo nájde. Rozhodol som sa pre druhú možnosť, pretože mi práve v tom momente v hlave skrsla myšlienka mnohým známa:“ Šťastie si predsa nekúpim.“ A v tom to začalo. Začal som si uvedomovať, že za peniaze si môžem kúpiť akurát tak potešenie či pôžitok, no nie šťastie. Tieto slová sú dosť odlišné a preto by človek, ktorý chce byť šťastný mal vnímať ten rozdiel. A ja sa priznám, že šťastný byť chcem.
Neobjavilo sa to v mojej hlave len tak. V tom čase som rovno rozmýšľal nad tým, čo kúpiť istej osobe k sviatku, no nie a nie prísť nato, čo by ju spravilo šťastnou. Zúfalstvo ma prinútilo opýtať sa jej a odpoveď, aj keď vám nepoviem, aká bola, tak s určitosťou môžem povedať, že taký darček si môže dovoliť každý a veru neminiete naň ani cent.
Šťastie za výbornú cenu ? Odvtedy, čo v tescu zrušili balenia po 250g, povedal som si “DOSŤ!”
Začnem pre mnohých trápnu, no pre mňa celkom aktuálnu tému. Hovorím tu o šťastí a ja som si donedávna myslel, že ma šťastným dokáže urobiť už len balíček piškótov. A tak som si toto svoje „šťastie“ dožičil každý deň, veď prečo nie. No pomaly som si uvedomoval, že šťastie to bolo len dočasné, teda vôbec to nebolo šťastie. To potešenie, ktoré mi piškóty dožičili, bolo ani nie pol hodinové. Nebudem hovoriť len o mne, pretože ja som rád, že som len na úrovni piškótov, no sú aj také prípady, kedy mnohí robia veci, ktoré ich podľa nich robia šťastnými a pritom je to šťastie vážne len chvíľkové a tým stráca svoj zmysel a mení sa len na pôžitok.
No zatiaľ čo na veciach, ktoré slúžia na potešenie, si človek často vybuduje závislosť, na veci, ktoré by nás teoreticky mali robiť šťastnými, často zabúdame či na ne hľadíme ako na niečo bežné a nevnímame ich ozajstnú cenu. Nevravím, že pôžitok je zlý, no podľa mňa si ho netreba mýliť so šťastím. Priznám sa, že neviem, či predchádzajúce riadky dávajú nejaký zmysel, no podstatnú vec hádam pochopil každý.
Takže to zhrniem, aby moje teplé zamyslenie bolo už totálne teplé. Celý článok je vlastne len o tom, že čo je podľa mňa šťastie. Nie je to niečo chvíľkové a ani niečo, čo sa dá kúpiť. Čiže ak by som ja stretol chlapíka poskakujúceho po uličke, tak by som sa pri ňom nezastavil a ak by aj náhodou, tak by som sa nedal zlákať na kúpu „šťastie, lebo to by bol vážne nákup roka. Šťastie je oveľa ľahšie dostupnejšie ako pôžitok, len treba vedieť, kde hľadať a čo vlastne hľadáme. No je tu predsa len jedna podmienka, ktorú však treba spĺňať. Šťastie si človek musí zaslúžiť, ale tak, prečo to neskúsiť ?
Posledné príspevky odo mňa:
- Sentimentálne riešenie slovenských problémov - November 1st, 2014
- Stratené mesto Nan Mandol - September 20th, 2014
- Empatický pacifista - September 13th, 2014
- Zúfalý útek alebo vykopnutie zo spoločnosti? - August 26th, 2014
- Zlý pes - April 16th, 2014